Prezident Peter Pellegrini podpísal novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorá zmierňuje niektoré obmedzenia štátu počas rozpočtového provizória. Progresívne Slovensko oznámilo, že zmenu napadne na Ústavnom súde. Samostatný návrh pripravujú aj SaS, KDH, Hnutie Slovensko a Demokrati. Spor sa sústreďuje na otázku, koľko voľnosti má mať minister financií, keď parlament neschváli štátny rozpočet načas.
Čo sa mení počas provizória
Rozpočtové provizórium nastáva, ak štátny rozpočet nie je schválený do začiatku nového roka. Základné pravidlo zostáva: výdavky štátu počas provizória nemajú za celý rok prekročiť úroveň predchádzajúceho roka. Novela však ruší doterajšie mesačné obmedzenie a umožňuje ministrovi financií robiť priebežné úpravy rozpočtu aj počas provizória.
Prakticky to znamená, že výdavky už nemusia byť každý mesiac zviazané rovnakou dvanástinou minuloročného rozpočtu. Vláda môže reagovať na nerovnomerné platby, sezónne výdavky alebo neočakávané potreby pružnejšie. Zároveň však rastie význam kontroly celoročného limitu a transparentného vysvetlenia jednotlivých presunov.
Novela obsahuje aj technické zmeny. Pri niektorých úpravách čiastkových limitov, ktoré nemenia celkový limit verejných výdavkov, už nebude potrebný osobitný súhlas vlády alebo ministerstva financií. Zmeny sa vykonajú v informačnom systéme rezortu. Predkladatelia to odôvodňujú znižovaním administratívnej záťaže.
Opozícia hovorí o príliš veľkej právomoci
Progresívne Slovensko tvrdí, že novela oslabuje ochrannú funkciu rozpočtového provizória a dáva ministrovi financií príliš veľký priestor rozhodovať o tempe a štruktúre výdavkov. Strana chce podať návrh hneď po zverejnení zákona v Zbierke zákonov.
SaS, KDH, Hnutie Slovensko a Demokrati avizovali vlastný spoločný návrh. Poslanci chcú zároveň žiadať pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení. Takáto žiadosť však sama osebe zákon nezastaví. O prípadnom pozastavení účinnosti rozhoduje Ústavný súd a nemožno vopred predpokladať, ako rozhodne o prijatí návrhu ani o jeho merite.
Kritika opozície je politickým a právnym stanoviskom, nie už potvrdeným záverom o protiústavnosti. Kancelária prezidenta naopak uviedla, že hlava štátu v novele rozpor s Ústavou SR nevzhliadla. Prezident si pred rozhodnutím pozval zástupcov Ministerstva financií a pýtal sa na dôvody zmeny pravidiel.
Ústavný súd bude môcť posudzovať iba konkrétne námietky uvedené v podaní. Navrhovatelia budú musieť vysvetliť, ktoré ustanovenia Ústavy alebo ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti považujú za porušené a prečo. Súd najprv rozhoduje o prijatí návrhu na ďalšie konanie; až potom môže nasledovať vecné posúdenie. Časový priebeh sa nedá spoľahlivo odhadnúť.
Argument vlády: menej administratívy a viac pružnosti
Dôvodová správa k návrhu tvrdí, že doterajšie schvaľovanie všetkých úprav limitov spôsobovalo nadmernú administratívnu záťaž. Rezort financií tiež argumentuje tým, že informačný systém má signalizovať nedodržiavanie limitov jednotlivými subjektmi verejnej správy.
Z pohľadu vlády nemá ísť o zrušenie celkového rozpočtového stropu, ale o pružnejšie hospodárenie v jeho rámci. Z pohľadu kritikov však mesačné obmedzenie predstavovalo praktickú brzdu, ktorá sťažovala rýchle presúvanie veľkého objemu výdavkov. Jadro sporu preto nespočíva iba v celkovom čísle, ale aj v načasovaní, kontrole a rozdelení právomocí.
Čo to znamená pre občanov
Ak sa štátny rozpočet schváli riadne a načas, pravidlá provizória sa vôbec nemusia použiť. Dôležité sú ako poistka pre obdobie politického sporu alebo oneskoreného schvaľovania rozpočtu. Vtedy ovplyvňujú, ako štát financuje úrady, verejné služby, investície a záväzky.
Väčšia pružnosť môže pomôcť pri platbách, ktoré nemožno rovnomerne rozdeliť na jednotlivé mesiace. Slabšia priebežná brzda však zvyšuje nároky na verejnú kontrolu. Občania by mali vedieť, aké rozpočtové opatrenia ministerstvo urobilo, prečo boli potrebné a či celkové výdavky zostali v zákonnom limite.
Kontrola sa neopiera iba o jednu inštitúciu. Plnenie rozpočtu sleduje Ministerstvo financií, výdavkové limity a pravidlá rozpočtovej zodpovednosti hodnotí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a hospodárenie štátu preveruje aj Najvyšší kontrolný úrad. Parlament môže od vlády žiadať vysvetlenia politicky. Práve dostupnosť priebežných údajov rozhodne, či bude nová pružnosť verejne kontrolovateľná alebo sa sporné presuny vyhodnotia až s veľkým odstupom.
Novela má nadobudnúť účinnosť v dvoch etapách, 15. novembra 2026 a 1. januára 2027. Kým Ústavný súd nerozhodne inak, podpísaný a vyhlásený zákon sa považuje za platný. Samotné oznámenie podania preto nemení jeho účinky.
Rádio Expres prinieslo informáciu o pripravovaných podaniach v ranných Veľkých správach. Letito.sk tvrdenia overilo v parlamentných dokumentoch, vyjadreniach Kancelárie prezidenta a v správach zachytávajúcich postoje oboch strán sporu.
Zdroje
- Národná rada SR – dôvodová správa k novele zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy
- Prezident SR – informácia o dôvodoch zmeny rozpočtových pravidiel, 14. októbra 2026
- TASR/Teraz.sk – prezident podpísal zákon o rozpočtových pravidlách, 22. októbra 2026
- TASR/Teraz.sk – PS podáva zmeny v pravidlách provizória na Ústavný súd, 22. októbra 2026
- Hospodárske noviny – spoločné podanie opozičných strán a žiadosť o pozastavenie účinnosti, október 2026
- Rádio Expres, Veľké správy o 7.00 z 23. októbra 2026 – pôvodný redakčný impulz.
