Názov zvádza k dokonalej rovnosti. Pri pohľade do tabuľky východu a západu Slnka však môžete nájsť niekoľkominútový rozdiel.
Čo vlastne nastáva 23. septembra
Tému astronomickej jesene 23. septembra pripomenulo Plnielanu. Rovnodennosť súvisí s prechodom Slnka cez nebeský rovník. Dĺžka viditeľného dňa pritom závisí aj od lomu svetla v atmosfére a od toho, že pri východe a západe sledujeme okraj slnečného kotúča.
Jednoduchý pokus namiesto kalendárnej skratky
Vyhľadajte východ a západ Slnka pre svoje mesto a porovnajte rozdiel medzi časmi. O týždeň skúšku zopakujte pre rovnaké miesto. Získate lepšiu predstavu o zmene než pri porovnávaní dvoch miest v odlišných zemepisných šírkach.
Dni sa na severnej pologuli nezačínajú skracovať až prvým jesenným dňom. Tento trend už pokračuje od letného slnovratu. Rovnodennosť je výrazný bod astronomického kalendára, nie náhly prepínač počasia. Teplé popoludnie ani studené ráno jej termín neposúvajú. Pri plánovaní prechádzky sa preto riaďte skutočným západom Slnka a miestnou predpoveďou.
Čo vás môže zaujímať
Je v deň rovnodennosti všade presne 12 hodín svetlo?
Nie. Záleží na polohe a na spôsobe určenia východu a západu. Viditeľnosť slnečného kotúča ovplyvňuje aj atmosféra.
Začala sa jeseň až teraz?
Astronomická jeseň sa viaže na rovnodennosť. Meteorologická používa celé mesiace a začína už 1. septembra. Obe označenia slúžia inému účelu.
Prečo si kratšie dni všimnem až neskôr?
Každodenné zmeny sa sčítavajú a závisí aj od vášho režimu. Ak odchádzate domov vždy v podobnom čase, rozdiel začne byť nápadný, keď sa západ priblíži práve k tejto hodine.
Zdroj: plnielanu.zoznam.sk. Redakčné spracovanie Letito.sk dopĺňa kontext a praktické súvislosti.
